Hranická priepasť, známa aj pod názvom Hranická propast, sa nachádza na severovýchode Českej republiky, v blízkosti mesta Hranice na Morave, v krásnom prostredí národnej prírodnej rezervácie Hůrka u Hranic. Ide o geologický fenomén európskeho i svetového významu, ktorý sa preslávil nielen svojím pôvodom a jedinečnou stavbou, ale predovšetkým rekordnou hĺbkou, vďaka ktorej bola uznaná ako najhlbšia zatopená priepasť na svete.
História objavovania Hranickej priepasti siaha až do 16. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza od známeho lekára a vedca Jana Crata z Krafftheimu, dvorného lekára cisára Rudolfa II., ktorý sa zmienil o jame s nevysvetliteľnou hĺbkou a výparmi sírovodíka. Počas stáročí bola priepasť zahalená tajomstvami a obklopená rôznymi legendami. Miestni obyvatelia si dlho mysleli, že ide o bránu do pekla. Až v novoveku sa začali seriózne pokusy o jej preskúmanie.
V dvadsiatom storočí, najmä po druhej svetovej vojne, sa Hranická priepasť stala objektom systematického prieskumu. Speleológovia, potápači a geológovia začali skúmať jej štruktúru, geológiu a pôvod. Vďaka moderným technológiám a špecializovanému výskumu sa priepasť stala známou nielen v Česku, ale aj v zahraničí. Výrazný posun v poznaní priniesol začiatok 21. storočia, kedy sa výskumu aktívne venovali špičkoví českí i poľskí potápači, medzi ktorými vynikal Krzysztof Starnawski. Práve on sa stal hlavným aktérom v prelomových ponoroch, ktoré posunuli hranice známej hĺbky priepasti.
V roku 2016 bol do priepasti spustený špeciálny diaľkovo ovládaný robot, takzvaný ROV (Remotely Operated Vehicle), ktorý dosiahol dno v hĺbke neuveriteľných 404 metrov. Táto hodnota bola potvrdená a odvtedy je Hranická priepasť oficiálne považovaná za najhlbšiu zatopenú jaskyňu sveta. Na porovnanie, slávna talianska priepasť Pozzo del Merro, ktorá bola predtým považovaná za najhlbšiu, má hĺbku „len“ 392 metrov.
Priepasť vznikla v druhohorných vápencoch pomocou špecifického hydrotermálneho krasového procesu, kde voda bohatá na oxid uhličitý a ďalšie chemické látky postupne rozkladajú vápenec a vytvárajú dutiny a hlboké šachty. Tento proces je dodnes aktívny, čo znamená, že priepasť sa môže ešte prehlbovať. Okolie priepasti tvorí zalesnený krasový terén s množstvom menších jaskýň a trhlín, ktoré sú dôkazom intenzívnej podzemnej činnosti.
Dnes je priepasť súčasťou náučného chodníka a prístupná pre verejnosť. Návštevník sa síce nemôže pozrieť do jej zatopeného podzemia, ale môže navštíviť upravené vyhliadky, ktoré ponúkajú pohľad do suchého úseku priepasti, hlbokého asi 69 metrov. Informácie o geológii, histórii prieskumu a ekosystéme sú dostupné na informačných tabuliach. V bezprostrednom okolí sa nachádza aj Zbrašovská aragonitová jaskyňa, ktorá je prístupná verejnosti a zdieľa s priepasťou spoločný hydrotermálny pôvod.
Navštíviť Hranickú priepasť znamená vstúpiť do tichého sveta podivuhodnej prírody, kde sa spája tajomstvo, vedecký objav a estetika krajiny. Je to miesto, ktoré zaujme nielen odborníkov, ale aj bežných turistov, milovníkov prírody a rodiny s deťmi. V kombinácii s kúpeľným mestom Teplice nad Bečvou, ktoré je vzdialené len niekoľko minút chôdze, sa návšteva tejto oblasti mení na harmonický zážitok s príchuťou vedeckého dobrodružstva.
Hranická priepasť nie je len najhlbšou zatopenou jaskyňou sveta – je to symbol pretrvávajúcej túžby človeka objavovať neznáme, prenikať do hlbín Zeme a zároveň si uchovávať rešpekt k prírodným silám, ktoré tieto divy vytvorili. Je to miesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu.
